Mám sa rád.

Keď sa tak nad tým zamyslím, čo je to život? Pre niekoho to je rodina, no zas pre niekoho iného to je len povinnosť.

Ľudia raz za čas stratia „všetko“, čo majú. Není to všetko, viem, že tých ľudí štve, keď to niekto nazve obdobím, ale sám som si tým prešiel.

Je to obdobie.

Mal som chuť umrieť. Koľkokrát. Už ani neviem kedy som prišiel do momentu, kedy som si uvedomil, že veci, nad ktorými sa trápim, nie sú vôbec vážne.

Možno som si to uvedomil až vtedy, kedy tie vážne veci prišli.

A kvôli tomu som bol doma za sklamanie. Je to bolesť vidieť rodinu, ako sa na mňa pozerá spôsobom „čo sa to s ním stalo“.

Som stále rovnaký. Len už viem, aký život je.

Do tohoto mi umrel blízky člen rodiny. Do toho sa doma začalo objavovať domáce násilie. Súdy. Proste pičoviny.

Pre mňa bol únik moji kamaráti. Čo najviac nebyť doma a nemyslieť na to.

V tento moment som doma a hučí sa tu na mňa za veci, za ktoré nemôžem.

Chcem odísť. To áno. Neriešiť toto.

Toto sú problémy. Nie že prídem o jednu lásku alebo kamoška sa na mňa urazí a už sa idem rezať.

A to viem len preto, lebo som si tým prešiel.

Riešte svoje veci. Áno, poraďte tým ľuďom, ale netrápte sa tým, pokiaľ nie sú fakt blízki.

Neubližovať si kvôli iným. A ani kvôli sebe.

To nie je dôvod.

Napriek svojim nedostatkom sa mám rád. Pretože vidím, že ľudia do mňa vkladajú dôveru a majú ma radi.

Neexistuje dôvod na sebapoškodzovanie.

Ako som povedal, nie je to riešenie.

Takže áno, mám svoje problémy, ale svoj život mám rád.

Je mi jasné, že prídu ešte horšie veci ako tu už sú, ale to nie je dôvod končiť.

Pretože viem aj to, že prídu aj tie dobré veci, na ktoré celý svoj život nezabudnem.

Aktuálne mi pomáha predstava, že celý svoj život strávim s osobou, čo milujem.

Ak nikoho takého nemáte, je možné si predstaviť aj to.

Mal som to šťastie, že som tú osobu stretol.

Mám v sebe kopu hnevu, ktorý neviem vypustiť.

A aj na to mi pomáha predstavivosť.

Pocit strachu zo straty lásky je známy pocit. Môže k tomu smerovať napríklad kvôli málo kontaktu.

Áno, je to ťažké, mať niekoho a vlastne zároveň nemať. Je ďaleko, alebo nemá čas.

A to je hovadina.

Človek vie vždy urobiť viac pre toho druhého, ak mu reálne na tom druhom záleží.

Poznám ten pocit, keď si myslíte, že je jediná. Stále si to myslím.

A či môže alebo nemôže za stratu alebo minimálny kontakt, vám to ubližuje. Nemôžete to trpieť.

Ale držím vám palce.

Pamätajte, komunikácia je základ.

Čakať roky na vášho partnera nie je pre každého.

Ak vám to ubližuje, vzdať to nebude slabosť. Ale je to hlavná možnosť.